Interkultúrne rozdiely v hodnotách
Hodnota je definovaná ako vlastnosť, ktorú jedinec prisudzuje určitému objektu, situácii, udalosti alebo činnosti v spojitosti s uspokojovaním svojich potrieb, záujmov. Hodnoty sa vytvárajú prostredníctvom socializácie, sú súčasťou spoločenského vedomia. Podľa dôležitosti sú hodnoty hierarchicky usporiadané do systému hodnôt (value system). Systém hodnôt určuje najvšeobecnejšie postoje, životný štýl a morálku každého človeka. Podľa Hartl, Hartlová, in (Prucha, 2010 s. 79) v interkultúrnej psychológii je porovnávací výskum hodnôt v národných kultúrach spätý s menom Geerta Hofstedeho, ktorý v 60. a 70. tych rokoch uskutočnil výskum na zamestnancoch spoločnosti IBM v 50 krajinách, 66tich národnostiach. Na jeho základe vyjadril 4 dimenzie národnej kultúry (kde vznikajú kultúrne rozdiely), ku ktorým neskôr pridal aj piatu (Prucha, 2010 s. 81):- Mocenský odstup (power distance)
- Vyhýbanie sa neistote (uncertainity avoidance)
- Individualizmus- kolektivizmus (individualism-collectivism)
- Maskulinita- femininita (masculinity- femininity)
- Dlhodobá- krátkodobá orientácia (longterm- shortterm orientation)
Mocenský odstup
Podľa Hofstedeho (In Prucha) táto dimenzia národnej kultúry označuje vnímanie nerovnomernosti rozdelenia moci, pričom vyjadruje vzdialenosť medzi ľuďmi v sociálne odlišnom postavení (napr. medzi vedúcimi a podriadenými). Krajiny s veľkým mocenským odstupom sú napríklad: Malajzia, Filipíny, Mexiko, Francúzsko, Turecko. Naopak, krajiny s malým odstupom sú Rakúsko, Dánsko, Írsko, Nový Zéland.Vyhýbanie sa neistote
Vyhýbanie sa neistote, podľa Hofstedeho hovorí o rozsahu, v akom sa príslušníci kultúry cítia ohrození neistými, či neznámymi situáciami. Ide o to, aký majú postoj k zmenám, ktoré prinášajú riskantné a neisté situácie, ako napr. zmena zamestnania. Krajiny so silným vyhýbaním sa neistote sú: Grécko, Portugalsko, Japonsko, Belgicko, a naopak pozitívne tieto zmeny vnímajú Singapur, Dánsko, V Británia, Hongkong.Individualizmus vs. kolektivizmus
Rozsah závislosti jednotlivca od kolektívu (rodiny, tímu atď.) a miera jeho voľnosti pre vlastnú iniciatívu. Individualistické spoločnosti sú napr. USA, V. Británia, Kanada, Austrália, Belgicko, Holandsko. Naopak kolektivistické spoločnosti vnárajú jednotlivca už od narodenia do kolektívu a ochraňujú ho za jeho lojalitu. Podľa Hofstedeho In (Prucha, 2010) k nim patria: Guatemala, Ekvádor, Pakistan, Indonézia, Portugalsko.Maskulinita vs. femininita
Táto dimenzia vyjadruje zastúpenie tzv. mužského prvku v hodnotách príslušnej kultúry (priebojnosť, súťaživosť). Maskulinita sa vzťahuje na národy, kde sú rodové role jasne odlíšené, napr. Japonsko, Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko, Mexiko. Naopak, femininita sa vzťahuje na národy, kde sa rodové role prekrývajú, čo sa odráža napríklad aj na rovnosti príležitostí v zamestnaní medzi pohlaviami. K feminimným krajinám Hofstede radí Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko.Dlhodobá vs. krátkodobá orientácia
Dlhodobá dimenzia podľa Hofstedeho vyjadruje v kultúre pestovanie vlastností vedúcich k vytrvalosti, a systematickej práci na dlhodobejších cieľoch, často zahŕňa aj podriadenie sa vzdialenejším úspechom. Medzi dlhodobo orientované národy patria: Čína, Japonsko, Hongkong, Južná Kórea. Krátkodobá perspektíva sa zameriava na okamžité výsledky a blízke ciele. Ku národom s krátkodobou orientáciou radíme: Pakistan, Nigériu, Kanadu, V. Britániu, USA. Všetky tu spomenuté poznatky je vhodné používať pri riadení multikultúrnych tímov alebo snahe zostaviť správny koučovací proces pre takéto tímy.Autor: Mgr. Peter Seemann, PhD.
Možno zaujme: Kultúry a národy a koučovanie
Zdroje pre viac informácií a citované diela:
- Prucha, J. 2010. Interkulturní psychologie. Praha : Portál, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-7367-709-1
- ROBBINS, S. 2003. Organizational Behavior. Upper Saddle River, New Jerssey : Prentice Hall, 2003. ISBN 0-13-100069-1
comments powered by Disqus