Interkultúrne rozdiely v hodnotách

Hodnota je definovaná ako vlastnosť, ktorú jedinec prisudzuje určitému objektu, situácii, udalosti alebo činnosti v spojitosti s uspokojovaním svojich potrieb, záujmov. Hodnoty sa vytvárajú prostredníctvom socializácie, sú súčasťou spoločenského vedomia. Podľa dôležitosti sú hodnoty hierarchicky usporiadané do systému hodnôt (value system). Systém hodnôt určuje najvšeobecnejšie postoje, životný štýl a morálku každého človeka. Podľa Hartl, Hartlová, in (Prucha, 2010 s. 79) v interkultúrnej psychológii je porovnávací výskum hodnôt v národných kultúrach spätý s menom Geerta Hofstedeho, ktorý v 60. a 70. tych rokoch uskutočnil výskum na zamestnancoch spoločnosti IBM v 50 krajinách, 66tich národnostiach. Na jeho základe vyjadril 4 dimenzie národnej kultúry (kde vznikajú kultúrne rozdiely), ku ktorým neskôr pridal aj piatu (Prucha, 2010 s. 81): Tieto dimenzie dokázal pre jednotlivé národy vyčísliť indexami a preukázal výrazné odlišnosti.

Mocenský odstup

Podľa Hofstedeho (In Prucha) táto dimenzia národnej kultúry označuje vnímanie nerovnomernosti rozdelenia moci, pričom vyjadruje vzdialenosť medzi ľuďmi v sociálne odlišnom postavení (napr. medzi vedúcimi a podriadenými). Krajiny s veľkým mocenským odstupom sú napríklad: Malajzia, Filipíny, Mexiko, Francúzsko, Turecko. Naopak, krajiny s malým odstupom sú Rakúsko, Dánsko, Írsko, Nový Zéland.

Vyhýbanie sa neistote

Vyhýbanie sa neistote, podľa Hofstedeho hovorí o rozsahu, v akom sa príslušníci kultúry cítia ohrození neistými, či neznámymi situáciami. Ide o to, aký majú postoj k zmenám, ktoré prinášajú riskantné a neisté situácie, ako napr. zmena zamestnania. Krajiny so silným vyhýbaním sa neistote sú: Grécko, Portugalsko, Japonsko, Belgicko, a naopak pozitívne tieto zmeny vnímajú Singapur, Dánsko, V Británia, Hongkong.

Individualizmus vs. kolektivizmus

Rozsah závislosti jednotlivca od kolektívu (rodiny, tímu atď.) a miera jeho voľnosti pre vlastnú iniciatívu. Individualistické spoločnosti sú napr. USA, V. Británia, Kanada, Austrália, Belgicko, Holandsko. Naopak kolektivistické spoločnosti vnárajú jednotlivca už od narodenia do kolektívu a ochraňujú ho za jeho lojalitu. Podľa Hofstedeho In (Prucha, 2010) k nim patria: Guatemala, Ekvádor, Pakistan, Indonézia, Portugalsko.

Maskulinita vs. femininita

Táto dimenzia vyjadruje zastúpenie tzv. mužského prvku v hodnotách príslušnej kultúry (priebojnosť, súťaživosť). Maskulinita sa vzťahuje na národy, kde sú rodové role jasne odlíšené, napr. Japonsko, Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko, Mexiko. Naopak, femininita sa vzťahuje na národy, kde sa rodové role prekrývajú, čo sa odráža napríklad aj na rovnosti príležitostí v zamestnaní medzi pohlaviami. K feminimným krajinám Hofstede radí Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko.

Dlhodobá vs. krátkodobá orientácia

Dlhodobá dimenzia podľa Hofstedeho vyjadruje v kultúre pestovanie vlastností vedúcich k vytrvalosti, a systematickej práci na dlhodobejších cieľoch, často zahŕňa aj podriadenie sa vzdialenejším úspechom. Medzi dlhodobo orientované národy patria: Čína, Japonsko, Hongkong, Južná Kórea. Krátkodobá perspektíva sa zameriava na okamžité výsledky a blízke ciele. Ku národom s krátkodobou orientáciou radíme: Pakistan, Nigériu, Kanadu, V. Britániu, USA. Všetky tu spomenuté poznatky je vhodné používať pri riadení multikultúrnych tímov alebo snahe zostaviť správny koučovací proces pre takéto tímy.

Autor: Mgr. Peter Seemann, PhD.
Možno zaujme: Kultúry a národy a koučovanie
Zdroje pre viac informácií a citované diela:


comments powered by Disqus