Kultúry, veľké vs. malé národy

Na škále sympatií k iným národom sa preukazuje, že príslušníci malých národov (Belgičania, Holanďania) prisudzujú väčšie sympatie malým národom, než veľkým (Francúzom, Nemcom) Hofstede In (Prucha, 2010). Zaujímavosťou je, že aj veľké národy prisudzujú väčšie sympatie malým národom, než veľkým.

Na škále arogancie iných národov sa taktiež prejavili asymetrické postoje: príslušníci malých národov hodnotia ako väčšiu aroganciu väčších národov. Najvyššiu priečku arogancie obsadili Francúzi. (Hofstede)

Ďalším zistením bolo, že jazyková príbuznosť nemá vplyv na väčšie sympatie (v rámci kultúry a národov). Napríklad flámsky hovoriaci Belgičania nemajú väčšiu sympatiu k Holanďanom, hoci rozprávajú takmer totožným germánskym jazykom. Tieto rozdiely autori prisudzujú jednak historickým faktorom (okupácia Nemeckom) a jednak na základe teórie sociálnej identity podľa H.Tajfela In (Prucha, 2010). Podľa uvedenej teórie, príslušníci malých národov majú väčšie problémy pri vytváraní identity so svojou etnickou skupinou už len v dôsledku porovnania malého počtu členov svojej skupiny s počtom príslušníkov veľkého národu. Preto sa u príslušníkov malých národov vytvárajú pocity frustrácie pri spolužití s veľkými národmi, koré sú potom posudzované ako menej sympatické a arogantné.

Business s rôznymi národmi, negociačné správanie

Už sme spomínali, že národy sa líšia viacerými „charakterovými črtami“ národov a postojmi voči sebe samými a voči iným. Tieto sa, podľa Hoefstedeho, nevyhnutne premietajú do komunikácie a teda aj vzťahu pri medzinárodnej spolupráci. Ide predovšetkým o persuáziu- schopnosť argumentami ovplyvniť, niekoho získať na svoju stranu, či ho o niečom presvedčiť. Tieto interkultúrne rozdielne komunikačné stratégie spravidla nebývajú komunikované, zostávajú neodhalené, avšak zúčastnené strany sú na ne citlivé na akejsi meta-úrovni komunikácie. Viacerí autori, či kolegovia môžu menovať príklady, kedy neznalosť kultúry napr. v oblati etikety, viedla k nedorozumeniu, či dokonca neuzatvoreniu dohody. Medzi súčasti tohto fenoménu sa radí napríklad porušovanie nestrannosti vo svoj prospech, ktoré bolo doposiaľ spájané so správaním jednotlivca, sa preukazuje ako kultúrna charakteristika celých etník a národov.

Prečo multikultúrne tímy?

Dôvody podnikania vo viacerých krajinách sú rôzne, v zásade však ide o istú komparatívnu výhodu jednej krajiny voči inej krajine, niečo, čo jedna krajina nedokáže vyrobiť alebo iná krajina dokáže vyrobiť lacnejšie kvôli dostupnosti prírodných, technologických či ľudských zdrojov. Ďalším dôvodom môže byť nasýtenosť domáceho trhu a túžba po expanzii na nové trhy. Aj akceptácia globálneho marketingu je dôvodom, prečo firmy podnikajú medzinárodne. Jedná sa o koncept autora menom Theodore Levitt, (ROBBINS, 2003 s. 473), ktorý zdôrazňuje najmä, že hodnota, ktorú si zákazníci cenia na výrobku, konverguje a stáva sa podobnou pre všetkých zákazníkov bez ohľadu na krajinu.

Napríklad zákazníci na celom svete uprednostňujú podobné kvality osobných počítačov– laptopov. To umožňuje firmám rozšíriť svoje pôsobenie do globálneho rozsahu a používať globálne marketingové stratégie. Pri realizácii takýchto globálnych projektov sa stretávajú spoločnosti, zamestnanci z rôznych kultúr a vytvárajú interkultúrne tímy. Niektoré projekty, na ktorých sme osobne spolupracovali, sú naopak zamerané na poznávanie kultúrnych odlišností a výmenu know how, aby sa zúčastnené strany mohli vzájomne inšpirovať.

Autor: Mgr. Peter Seemann, PhD.
Možné pokračovanie: Problémy medzinárodného manažmentu
Zdroje pre viac informácií a citované diela:


comments powered by Disqus